Stopy nepolepšiteľnej Špinušky

Martina
Feb 9, 2021
2 min read

Updated: Feb 10, 2021

Špinuška

Annie M.G. Schmidt

Fiep Westendorp

(Verbarium 2015)

Prečo sme Špinušku zavarili?

V každej špajze treba mať zavarenú Špinušku. Aj keď je z roku 1973, je napísaná nadčasovým jazykom v slove aj obraze, ktorému rozumejú hlavne deti. U nás doma má desiatky čitateľských repríz. Priznávam, že čím viac som túto knihu brala do rúk, tým viac ma provokovala. Na otázku, prečo ju čítame tak veľakrát - "nie je taká hrozná, vydarila sa". Budete mať pociť, že ju napísala samotná Špinuška. Mňa v tom utvrdzovalo pochechtávanie z detskej postele a opakované vyžadovanie niektorých pasáží.

Akú má Špinuška chuť?

Nedávno som si spomenula, ako mi malinký syn niekoľkokrát spadol z postele a ja som empiricky prišla na to, že aj spanie na posteli je zručnosť. Špinuška je pre dospelých, aby sme nezabudli, že sedieť s deťmi v cukrárni a piť čokoládu nie je samozrejmosť. Všetko, čo neskôr dokážeme suverénne odniesť na tácke ako akrobati, preliať do šálky ako čajoví majstri, poskladať ako kúzelníci, má najskôr svoje špinuškovské úskalia. Tým šikovnejším sa to postupom času podarí vyladiť do snehovobieleho štýlu. Bohužiaľ, niektorí majstri časom zabudnú na to, že raz boli špinuškami s dobrými úmyslami. Ale Špinuška je tu hlavne pre deti. Pritakáva každej snahe, za ktorou zostávajú po zemi lepkavé čmuhy, rozsypané granko na kuchynskej linke, umývadlo obliate akrylovými farbami, ústrižky papiera po stole a najmä pod ním.

Čo sa s ňou dá robiť?

Na poslednej špacírke bol v lese jemnulinký poprašok snehu. Iba na slenčných miestach boli naše stopy blatové. Začali sme do snehu písať slovo Špinuška. Na kôre stromu sme hľadali ryhy a zvrásnenia, ktoré nám pripomínali niečo z jej príhod. Tak sme našli vaňu porastenú machom. Na spílenom kmeni dubu s jemnulinkou vrstvou snehu boli stopy Babroša. Predstavovali sme si, že pred chvíľou tadiaľ prešla Špinuška so svojím psom a určite sa pošmykla a spadla do blata. Vymýšľali sme si, čo všetko sa jej ešte prihodilo. Stopy tohto príbehu sa ľahko dajú nájsť kdekoľvek. Určite aj v triede okolo koša, umývadla alebo tabule. V izbe našich detí. Niekedy aj v našich poličkách a zásuvkách. Nech ži je Špinuška!

"A tak Špinuška dostala čestné vyznamenanie. A Babrošovi sa ušiel kus chutnej klobásy.

A teta Anička si povzdychla: "Vyzeráte síce hrozne, ale som na vás hrdá. Hurá!"

Je to kniha, ktorú si vychutnajú začínajúci čitatelia (nielen oni).

Dôkaz, že Spinuška existuje